Zo súkromia

Dušan Dedinský je dlhé roky rekreačným športovcom

  • v roku 1978 s SvF SVŠT Bratislava absolvoval "Stavbársku stovku"
  • v roku 1987 absolvoval triatlon "Iron man"
  • je rekreačným bežcom, pravidelne beháva národný beh Devín-Bratislava
  • pravidelne sa otužuje - bol si zaplávať s ľadovými medveďmi

Aktívne sa vzdeláva v rôznych smeroch, aktuálne začal navštevovať anglický English Club.

História ERBu

Preklad originálnej latinsky napísanej listiny na oslej koži, opatrenej originálnou pečaťou, uloženej v múzeu v Budapešti:

Ladislav, z božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ríma, Srbska. Galície, Lodomérie a Kumánie.
Všetkým v Krista veriacim terajším a zároveň budúcim, ktorí nahliadnu do tejto listiny.

Spása je len v našom Spasiteľovi

Na všeobecnú známosť chceme týmto dať, že pokiaľ ide o Hotimera (Chotimíra), ktorý žiadal od nás istú časť zeme, prezývanú Rivisna, a ktorá bola v užívaní dvoch roľníkov v Arve, aby mu bola prinavrátená po smrti svojho syna. Ale pretože nám táto zem v skutočnosti nepatrila, poverili sme nášho obľúbeného a verného Michala, župana Zolyma, aby túto zem vrátil vyššie menovanému Chotimírovi, ktorý sa dovolával svojho práva a ktorý nám doručil list tohto znenia:

Od vznešeného a dobročinného svojho pána Ladislava, z moci božej kráľa Uhorska, ja, župan Michal zo Zolymu ako jeho verný služobník, dostal som Vašu donačnú listinu obsahujúcu, že zem Rivisna nachádzajúca sa v arve tak, ako bola vymedzená pôvodnými hranicami, dáva sa do trvalého vlastníctva Hotimerovi (Chotimírovi). Hranice tejto zeme možno vymedziť nasledovne: zem začína od hranice mesta, kde sa zlievajú dve riečky, a síce riečka Slemk a Rivisna a pozdĺž tohto toku sa rozprestiera až k jabloni, potom sa stáča k vŕšku nazývaný hrádek, potom ide smerom na západ k vrchu Saar, potom jej tok prechádza priamo cez kopce až k vŕšku Valach a ptom priamo cez vrchol tejto hory obrátenej na východ a dosahuje rameno rieky Beztrech, potom sa to rieky stáča na juh hodný kus a z tejto rieky vychádza a prechádza cez údolie Stoyk, potom sa stráca v húštine, z ktorej keď sa vynorí, dochádza k trom prameňom a odtiaľ zostupuje k bystrine Slemk, kde dosajuje krajnú hranicu chotára a tam sa končí.

Vzhľadom na verné služby tohto istého Hotimera, ktoré nám v minulosti preukázal a ktoré nám prípadne i v budúcnosti preukáže, rozhodli sme sa vyššie uvedenému Hotimerovi zveriť a darovať jemu ako aj jeho dedičom a potomkom jeho dedičov, na základe práva trvalého a neodvolateľného vlastníctva, túto zem. Aby sa naša darovacia listina stala trvale platnou a na potvrdenie nadobudnutia tohto majetku zmieneným Chotimírom, vyhotovili sme túto listinu a opatrili ju duplikátom našej pečate.

Doručené ručne magistrom Nicolai Albensis, cirkevný hodnostár Transylvánie, prepošt nášho dvora, vicekancelár, náš verný a obľúbený služobník. Roku Pána tisíc dvesto sedemdesiat dva. V prvom roku nášho kráľovania.

Toto naše rozhodnutie bolo súčasne dané na vedomie ctenému Philipovi Ostrihomskému, stálemu županovi tých miest, Štefanovi Colochensi a Johanovi Spalatinesi, arcibiskupovi,

Lampertovi Agriensi, Joobovi Quinque- cirkevnému hodnostárovi Musuniensi, Bricciovi Chanadiensi, Philipovi Vaciensi, nášho dvora kancelárovi, Timotejovi Zagrabiensi, Lodomeriovi Varadínskemu, Dionýzovi Jauviensi a iným biskupom, správcom našej cirkvi, Laurenciovi, palatínovi župy Supruniensi, Joachimovi – pánovi Slavónie, Nikolajovi – vojvodovi Transylvánie, županovi de Zonuk, Ladislavovi – požoňskému županovi,

Erneyovi – Varaždínskému županovi a mnohým iným županom nášho kráľovstva.

pečať

Déczky - Dedinsky

Erb
Rodina von Dedinszky ANNO 1272
  • Baranyai Déczi Jánoš bol v šalluštinských prácach prekladateľom v r. 1596
  • Déczi Samuel (1718- 1816) bol rimavsko-sobotským doktorom, redaktorom „Magyar kurír“ a tiež redaktorom v „ Osmanografii“. Bol aj spisovateľom.
  • Déči Anton Miškolci bol právnik na konci 19. storočia, bol aj spisovateľom dejepisných a verejnoprávnych maďarských a latinských kníh v rokoch 1784-1796, napísal aj Déczky család – Déczka rodina.
  • V Bíharskej župe je menovaný do zemanského rodu. V roku 1806 žil vo Veľkom Varadine Michal Deczký.
  • Rodina Dedóčiová je v Sedmohradsku vymretá. Medzi inými Dedáči Eliáš je ako kráľovský muž spomínaný v roku 1453 v Huňadiho darovacej listine, v ktorej Gorgeň hrad odbržal rod Dedinských. Rodina bola v Oravskej zupe kmeňovo veľmi stará.
  • Lučan Mikuláš, mal dvoch synov Blažeja a Petra. Od kráľa Ľudovíta I. v r.1355 obdržali ako kráľovský dar v Oravskej župe pri Hodočínskom potoku ležiacu dolinu. Tu založili osadu, podľa ktorej si rodina dala aj meno, volala sa Dedina. jedna vetva v Dedine bola v tom čase statkárska. Neskôr sa rodina rozšírila do viacerých žúp, do Nógrackej, Zvolenskej, Pešť-Csongrád-Témeš a Báčskej župy.
  • Väčšia časť rodiny bola evanielického vierovyznania. Len jedna vetva bola katolícka.
  • Medzitým niektorí členovia rodu sa stali kňazmi.
  • Rodový erb má v modrom poli trojité pahorky, nad korunou je mužská ruka s vytaseným mečom. V pravom hornom trojuholníku sa nachádza mesiac a v ľavom hornom trojuholníku je hviezda. Nad štítom vrchnej helmy je pancierová ruky s vytaseným mečom.
  • Trhlina vpravo je zlatomodrá a zľava strieborno červená.

Šľachtici slovenskí

Málokto vie, že v žilách každého desiateho Slováka koluje modrá krv...

Zámocké panstvo zo Slovenska už dávno odišlo, ale nechalo nám kus našej histórie. A či sa nám to páči alebo nie, aj medzi nami žijú šľachtici. Na Slovensku je až 6-tisíc urodzených šľachtických rodov, väčšina na Žitnom ostrove. Spravidla sú to schudobnené nižšie rady. Mnohí však o tom, že sú potomkami starých rodov vôbec nevedia. K svojej modrej krvi sa dnes na Slovensku hlásia desiatky ľudí neznámych aj zvučných mien. Skutoční šľachtici sú zapísaní v archívoch genealogických ústavov, kde je uvedené, ktorý panovník ich vymenoval, kedy, za čo a aký titul im udelil. V archíve je uložený aj celý rodokmeň. Byť aristokratom však nie je dôvod nadraďovať sa nad ostatných.

Najstaršie šľachtické rody na Slovensku: Vladar, Diviak, Lánay, Rakovský, Jesenský, Mehés, Mariássy, Trstenský, Révay, Pongrácz, Čemický, Podmanický, Dedinský, Lehocký, Okolicsányi, Ruttkay, Dražkovský a ďalšie.

Hrady a ich majitelia: Spišský hrad patril rodine Zápoľských, Oravský hrad Thurzovcom, Bojnice vlastnili Pálfffyovci, Trenčiansky hrad Illesházyovci a na Krásnej Hôrke sa usadili Andrássyovci.

Lúpežní šľachtici: Bebekovci, Podmanickovci, istý Bašo (odvtedy hovoríme o bašovaní), Pongráczovci (za štyri mesiace zabrali takmer všetky považské hrady), Matúš Čák Trenčiansky (násilím skupoval pozemky).

Obce s vysokým percentom obyvateľov šľachtického pôvodu: Jaseno v Turci, veľký i Mlaý Čepčín ( tiež v Turci), Zemianska Dedina na Orave, Smrečany na Liptove, Vojka Gabčíkovo na južnom Slovensku.

Slovenskí národovci so zemianskymi koreňmi: Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, Pavol Országh Hviezdoslav, maliari- Ladislav Čemický a Mária Medvecká.

Umelci – šľachtici: Gabika Škrabáková, Božidara Turzonovová, Štefan Bučko,Magda Paveleková, Peter Batthyány, Jozef Dóczy, Vladimír Bartoň, diligent Oliver Dohnányi, moderátorka Andrea Vadkerti, športový komentátor Gabo Zelenay, herec Viliam Záborský.

slachta
slachta